Italy, Slovakia, Austria · 36 Days · 41 Moments · July 2017

6 August 2017

Posledná foto, ktorú som vyhotovila počas dovolenky.. teraz sme už doma a čaká nás nekonečné vynášanie vecí z auta a vybaľovanie 😌🙃

5 August 2017

Posledne prave talianske ranajky v slnkom zaliatej Modene ☕ Este nakupit originalne Acceto balsamico di Modena a vyrazame na cestu domov, 1100 km pred nami 🚗

4 August 2017

Nechali sme si poradit a isli sme na obed do De Peppe. Obsluha nevie anglicky ani nemecky ale zvlada polsky a ukrajinsky. Dajak sme sa dohodli... :D EDIT: casnik nakoniec vedel po nemecky, koniec srandy 😆

3 August 2017

Rozhodli sme sa zmenit stravu z restauracnej na domacu. Mnamka... to nieje ale casom vymakame. Vyzera to podivne ale je to polotovarove kremove rissoto s hubami a polotovar morcacie vo vlastnej stave. Jedno horsie ako druhe :D (f)
Večer na pláži ako sa patrí.. 😊 (D)
Peklo. Jedine peklo. To je slovo ktore vystihuje tuto krajinu. Teplomer v aute vystupil na 43 stupnov. Po 15 sekundach vonku zo mna tecie ako keby som vyliezol zo sprchy. Je tak teplo, ze mam pocit posledneho dna. Peklo. Proste peklo. (F)
Vysli sme si pozriet vykopavky v okolo Sirola. Privitala nas pekelna teplota a zamka. Koniec pribehu.

1 August 2017

Prvy den na plazi. Plaz je 200m od kempu. Akurat stupanie je tam 100%. Viac turistikujeme ako sa plazujeme. Aj kemp je tak postaveny. Pri kazdej potrebe zvazujeme ci nieje jednoduchsie to pustit do gati ako absolvovat zostup a opatovny vystup na Mt Blanc. Plaz nieje velmi preludnena. Dokazeme mat miesto tak daleko od ludi, ze si neprekryvame deky.
Tak sme sa preklenuli do druhej casti nasej dovolenky - rekreacia pri mori. Na preludnenych plaziach sa mozno konecne zotavime z narocnych dni v preludnenych Benatkach. Ubytovali sme sa vo velmi komercnom kempe, kvoli vyhliadke lahkeho pristupu k moru a praniu v pracke. Taktiez sme uz stihli oprat prvu rundu pradla, vid foto. Slnko je uz za kopcom tak ideme konecne vystavit nase biele telicka plazovemu zivotu. (D)
Nase tesco kladiva zjavne nie su stavane na tieto talianske zeme 🔨💥 (D)

31 July 2017

Spime na ubytku, lebo zase nestihacky ubytovat sa v kempe. Je to izba v rodinnom dome. Domacich sme sa pytali na restiku, lebo sme boli vyhladnuti jak vlci. Prva, ktoru nam odporucili, si uvedomili, ze je zavreta lebo pondelok. Tak nam odporucili inu, 6min autom, na hrade. Menu bolo len po taliansky. Bolo tam nejake rizoto - rybarske, rybacie? Boh vie.. tak sa pytam casnicky - co v nom je? A ona ze ryby.. a ja ze len ryby? A ona ze ano.. a ja ze okej tak si ho dam.. a doniesli mi toto. pozn.: neznasam morske prisery (D)
Po benatkach sme sa len tulali. Pritulali sme sa na ostrov San Gorgio kde bola instalacia pana Pistoletta. Pracoval so zrkadlami a bolo to fajn. A bola polovica zavreta. Zasa ten pondelok. Nase dalsie kroky uz len tak do uliciek a hura k auticku. Auticko sme nasli ako sme ho nechali. Vyrazili sme smer Portonovo. Smer pekelne slnko a smrtelne teploty. To sme samozrejme vtedy este netusili.
V den odjazdu sme si este odskocili posledny krat do benatok. Rozhodli sme sa ist z opacnej strany, od pevniny. Nasli sme si pristav kde malo ist vaporeto. Prisli sme tam a uz nas odchitil talian, ze free parking a ze lod vyraza za 5 minut. Vosli sme do kancelarie a bolo nam cosi podozrive. Hned sa nam snazil predat listok za 30e. Tak sme sa podakovali a sli prec. Vonku sme stretli 2 auta plne ciganov zo Sniny. Sa nas pytali ci sme sa nechali oklamat od toho zloducha. Nebol len nam podozrivy... Hladali sme dalsie moznosti tak sme sli do pevnosti Marghera kde mala byt expozicia z bienale. Samozrejme pondelok zavrete a pevnost bola len fetackym hniezdom umelcov. No ok, verejne tam nefetovali ale boli to dajake ateliery. Nechali sme auto na parkovisku pri vstupe kde nik nevyberal peniaze. Nase listky na mhd platili na jednokolajku co isla od pevnosti (5 min od parkingu) do pristavu na ostrove. Z pevninskej strany boli benatky uplne iny svet. Industrialne mesto s uponahlanimi robotnikmi.
Sprcha, zbalit poslednych par veci a moze sa vyrazit na dalsie stanoviste. Ostal po nas len svetly flak na zemi... (D)

30 July 2017

Dalsou zastavkou bola socha "Support". Take ruky co drzia ludstvo nad zdvihajucou sa hladinou svetoveho oceanu. Ked sme sa kochali rukami preplavala okolo nas gondola a konecne gondolier aj vyspevoval. Islo im to super. Boli cela kapela. Jeden hral na harmonike, jeden vesloval a treti spieval. Len pre predstavu tak 30 minutova plavba stoji 80 e a to je bez kapely. Cesta domov nuda, akurat Dominikina tuzba po grilovanych rybach nas priviedla k tomu ze zme si v obchode kupili kysle nakladane ryby. Ked negriluje aspon kysne. (Ked neprsi aspon kvapka). K tomu sme v tabore mali uzasny kus kus a uzasnu ryzu. Take kelimkove fajnoty. Mne to chutilo ale Dominika zazila dalsiu traumu. Ani kus kus ani ryza a ani ryby. Nevadi. Verime ze objavime svaty gral grilovanej ryby ked uz sme pri mory. (F)
Rano sme sa dlho povalovali. Taktiez rano prsalo. Mam pocit ze to nejak bude suvisiet. Upratali sme stan, sme znamena ze Dominika upratala. Na vaporeto sme sa dostalia az okolo druhej. Pustili sme sa do badania po bajnom Andorskom pavilone. Putovali sme podla rad ktore nam dal prastary mudrc Bil. Bilboard. Nasa cesta viedla cez Mongolsko. Potom sme sa pustili skrz Mauricius a Zimbabwe. Po Andore len chyry a slichy. Ale pavilonu nikde. Vzdali sme sa nadeji a vyrazili na Ponto Rialto. Je to ikonicky most (vid foto). Ked sa nase mysle oslobodili od posadnutosti Andorou, tak sa nam zjavila v plnej krase. Zaculi sme anjelskym hlasom vypovedanu pravdu: kto hlada ten nenajde, avsak ak sa na rialto vyberies, andora si ta sama najde. Rialto bolo krasne. Krasne preplnene milionmi turistov. Konali podivnu vec. Fotili si Rialto tak, ze boli na nom. Mala story so zobrakom co sa nam snazil nanutit ruzu. Nedali sme sa okradnut. (F)
Zatiaľ čo my sme raňajkovali kvôli poprchávaniu dnu v stane, niekto iný raňajkoval hneď za naším stanom 🐇🏕(D)

29 July 2017

Po narocnom dni sme sli na teple jedlo do lacneho pohostinstva. Podarilo sa nam jedno najst kusok od supermarketu. Zozrali sme spagety alla carbonara. Nebolo to nic moc ale bolo to teple od ohna a nie od slnka. Este rychly nakup obeda na zajtra a hura na vaporeto domov. V kempe nas caka este jedna nezodpovedana otazka. Nabila sa nam solarna lampicka co sme nechali vedla stanu? Alebo zmizla solarna lampicka co sme nechali vedla stanu? Alebo nezmizla ale sa ani nenabila lebo ju zatienil strom? Alebo ker? Alebo stan? Proste sme plny napatia ako tato situacia dopadne. (F) EDIT: lampas sme nasli kde sme ho nechali - a nabity! Uz nam opat sprijemnuje nase spolocne chvile svojim krasnym radostnym svitom.
Bienale druhu cast v Arzenale sme zapocali pripravovanim chlebickov. Spravili sme si dva lepenaky so salamou. Jedenie v priestoroch vystavy je naozaj velmi drahe. Dneska sme zacali tak isto ako vcera ale otvorene bolo o 2 hodiny dlhsie. Nestihli sme kopu veci presne ako vcera. Odisli sme tesne pred koncom dlheho videa o Cookovy aby sme stihli taliansky pavilon kym ho zavru. Stihli sme zamok na dverach. Kto je nenazraty tak nevidi taliansky pavilon ani video. Tak to chodi tu v taliansku. (F)
Jedlo i voda svojpomocne. Restauracie su velmi drahe ale nastastie klasicky obcod je len lahucko drahsi. (F)

28 July 2017

Cesta do kempu na vaporetu. Z benatok nam to trva cca 35 minut. Ked sme isli prvy den domov linkou, ktora ide pomedzi ostrovy tak sme cestovali viac nez hodinu. Uz sme sa lucili s nocou a vyzeralo to, ze prideme do kempu spolu s briezdenim. Poucili sme sa a nasli najrychlejsiu cestu. Prestupujeme na Lido a tam kusok mame aj supermarket. Autobus do kempu sme este nikdy nestihli. Jazdi do pol osmej vecer a to sa nam nikdy nepodarilo prist tak skoro. Ale mame to kusok. Cca 10 minut peso. (F)
Nasa vyprava na Benatske Bienale zapocala navstevou Giardini. V tejto casti sa nachadzali narodne pavilony a moje prve kapucino po ani neviem ako dlhom case. Dovod na kavu bol ten ze sme sa zle rozumeli a vydali nam 2ks. Expozicia sa skladala z dvoch casti. Jedna nudnejsia v takom velkom baraku kde boli sucasni autori. Niekolko veci bolo zaujimavych ale vacsine som vobec nerozumel. Myslim vobec, ani s napovedou ani nijak. Totalna tma. Sem sme sli najprv a investovali sme privela casu. Cca 3 hodiny. Potom sme sa pustili do narodnych pavilonov a nevysiel nam cas. Nielen ze sme nevideli vsetky ale aj to co sme videli sme videli na behu. 2 hodiny boli proste zufalo malo. Uz vieme ze treba prist naozaj na cely den. Od 10.00 az do 18.00. Super boli japonci (hlava z podlahy), rakusania (minutove sochy) ale ani nasa Želibská sa nenechala zahanbit. V bufete sme boli svedkami zakerneho utoku cajkou na navstevnicku. Ukradla jej mega drahu paninu a s holubami si spravili hody. (F)
Tak sme konecne prekrocili brany Giardini. Skor nez sa ponorime do umenia, musime sa posilnit. Biennale viva, viva La Biennale! (D)

27 July 2017

SOMEWHERE BETWEEN LIES AND TRUTH LIES THE TRUTH - tento nadpis vita navstevnikov na vstupe do vystavy Damiena Hirsta, Treasures from the WRECK of the Unbelievable, a presne v jeho duchu sa cela vystava nesie. Na tomto projekte pracoval 10 rokov a vystava zahrna 190 jeho diel. Pri zhliadnuti par prvych vystavnych miestnosti nam stale nebolo jasne, co je pravda, co je fikcia a ci to co vidime su kopie ozajstnych artefaktov alebo co vlastne. Text v brozure k vystave hovoril o najdeni pokladu na dne mora v roku 2008 pri severoafrickom pobrezi, ktory pred 2000 rokmi prevazal byvaly otrok. Ale pohlad na sochu Yo-Landi nam jasne alarmoval ze nieco nie je v poriadku. Pri kave v galerijnom bufete som vygooglila ako to teda je. Cela vystava je zalozena na fikcii. Niekedy boli diela presvedcivejsie, niekedy menej, niekedy to boli donebavolajuce "blbosti". Kazdopadne je to najvacsia Hirstova vystava a oplatilo sa vidiet. (D)
Dnes sme videli slavne Benatky za svetla. Vylodili sme sa z vaporeta (vodny autobus) kusok od namestia sv. Marka. Namestie bolo velmi preludnene. Ale pokukali sme si z vonku kostol i Dóžov palac. Dnu sme nesli. Vstupne 20e nas zastavilo. Miesto toho sme si dali najdrahsiu zmrzlinu v zivote. 3e za 2 kopceky a pobrali sa na Damiena Hirsta. Investicia do listka na mhd sa ukazala ako perfektny napad. Jazdime vaporetom hore dole.
Sladke pecivo a kavu, tradicne talianske ranajky, sme si nedali. Dali sme si tradicnu slovensku zranicu - salama, pecivo a sterilizovana zelenina.

26 July 2017

Murano. Druhy ostrov. Bolo to kratke a bezbolestne. Omyl. Bolo to bolestive. Dnesny den sa niesol v znameni hladomoru. Z ranajok som odisiel hladny, na obed som sa najedol tak ze som premyslal nad tym kde sa dotlacim. A vecerat sme chceli pizzu na ostrove. Podla mapy sme sli tratoriu za tratoriou a vsetko zavrete. Vyzerali tak zavreto akoby ich uz nikdy nemali otvorit. Polomrtvy hladom som sa doplazil na lodku do benatok. Tento hladomor sa netykal Dominiky. Tej stacilo jedlo. Ostrov je znamy vyrobou skla. Boli tam predajne a galerie a muzea a predajne. A samozrejme kanale a mosty a lodky. Vzhladom na pokrocilu hodinu sme neboli v ziadnom muzeu. Proste sme len nasavali atmosferu ostrov. A niektory clenovia posadky obcas ticho a obcas menej ticho trpeli hladom.
Burano. Ostrov pestrofarebnych domov. Kazdy je inej farby. Na ostrove bol kostol so sikmou vezou. Taka lacnejsia alternativa k Pise. Boli tam kanale a mosty. Ale to bude asi v kazdom nasledujucom poste. Mosty. Kanale. A aby som nezabudol boli tam este farebne domy. A muzeum vysivky ktore sme nenavstivili. Bolo tam prijemne.
Nastupili, lepsie povedane nalodili sme sa na benatsku mhd. Mame volne listky tak sme nasadli na prvy spoj a plavime sa na Burano. Maly ostrov ktory nam bol doporuceny aj jednym nahodnym rakusanom.
Po lahkom (1 - chodovom) obede 50% posadky odpadlo. Vylet do Benatok / okolitych ostrovov sa zjavne posuva na neurcito.. 😏
Uspesny prijazd do kempu. Poslednych 10km sme cestovali viac nez pol hodinu. Pri pohlade na masy aut, sa nas zmocnovali chmurne myslienky, ze sa pre nas ani neujde miesto na stan. Obavy sa nevyplnili. V tomto obdobi je prenajatych 99% ubytovania v Benatkach, tak si musime postavit vlastny hotel.
Dobre rano. Ideme daco zhltnut a vyrazame do benatok.

25 July 2017

Dnesny den bol velmi dlhy. Balili sme sa do stvrtej rana. Spali do osmej a vyrazili o desiatej. Prva zastavka bola v bratislave. 2 pracovne stretnutia a dominika zatial zistila, ze nieje cielova skupina pre polus. Poctivo 2 hodiny trpela kym sa vratim. Nasledovala fadna cesta cez rakusko. Zdala sa nam pridraha nafta za 1.3 v rakusku tak sme natankovali v taliansku za 1.45. Cely cas dialnica. Nuda. Vdaka nedostatku spanku sme fungovali na kave a energetickych napojoch. Dnes sa konecne poriadne vyspime. Zistenie ze do kempu by sme dosli pred 23.00 viedlo k tomu, ze sme si nasli cestou ubytovanie. Nemali sme hotovost ani naftu tak sme to chceli elegantne spojit v nejakej dedinke. Bankomat sme nasli ale pumpa bola len na samoobsluhu a to sme nedokazali preluskat. Tankovali sme teda na dialnici. Na veceru konzervy z domova a rano by sme mali mat udajne "dobre ranajky". Dobru noc.
Benátky sú ešte ďaleko a hlavne v noci sa blbo ubytuváva v kempe a rozkladá stan, takže sme na prvú noc zakotvili tu, neďaleko Udine. Vidiecka romantika... 😊
Prekročili sme ďalšie hranice. Taliansko nás privítalo zimou a odparujúcim sa dažďom z hôr.
Psychopati brazdiaci rakuske dialnice. 500km v kolesach, este cca 400km do ciela.
Po umornej vecnosti trvajucej 2h, ktore som stravila v poluse kym si fero vybavoval sluzobne povinnosti, sme sa konecne vystrachali z BA a prekrocili hranice.
Rovnako ako pred rokom.. prsi a my vyrazame na dovolenku do Talianska
3 a pol hodinove meskanie ale uz vyrazame.
Pripravy vrcholia. Par hodin spanku a vyrazame.

1 July 2017

Postrehy na buduci rok - ak sme na viac noci v kempe tak urcite varit. Usetri to 80% nakladov. - balit sa do kufrov - kempingova skrinka je zazrak - poriadne osvetlenie - vacsi stolik na hry